Pamiatky

Považský HRAD

Bol postavený koncom 13. storočia ako odpoveď na vpád Tatárov v roku 1242 na Slovensko. Uhorský kráľ, Bela IV. dal vtedy postaviť viaceré kamenné hrady na Považí. Prvá písomná zmienka o hrade Bystrica je z roku 1316. Ako kráľovský hrad bol spravovaný ustanovenými kastelánmi.

Do vlastníctva rodiny Podmanických sa dostáva hrad v roku 1458, keď kráľ Matej Korvín daroval hrad a panstvo Bystricu Ladislavovi Podmanickému. Rod Podmanických bol významným rodom vo vtedajšom Uhorsku - Michal Podmanický padol v bitke pri Moháči roku 1526 s Uhorským kráľom Ľudovítom II. Štefan Podmanický, ako najstarší biskup v Uhorsku korunoval jeho nástupcu Jána Zápoľského a o rok neskôr Ferdinanda I. Habsburského.

Po Podmanickovcoch pripadol hrad v roku 1571 Ondrejovi Balašovi, ktorý bol hlavným kráľovským komorníkom a novohradským županom. Jeho syn Imrich dal pod hradom postaviť kaštieľ v roku 1631 a opustil hrad, ktorý v roku 1623 vyhorel.

Odvtedy sú z hradu ruiny.

KOSTOL

Je zasvätený sv. Ladislavovi. Jeho základy boli položené v roku 1843 a staval sa 18 rokov. Pri požiari domu Jána Vavríka, 4. septembra 1888, zhorel. Obnovený bol až v roku 1929. So stavbou kostola bola uskutočnená aj stavba súčasnej fary.

KAŠTIEL (STARŠÍ)

Kaštieľ dal postaviť v prvej tretine 17. storočia Šimon Balassa s manželkou Magdalénou. Presťahovali sa do neho z hradu roku 1631. V priebehu 18. storočia bol kaštieľ prestavaný a opatrený záhradným terasovitým schodišťom, prechodiacim do parku. Roku 1914 ho zmodernizovali, v rokoch 1944-1945 bol ťažko poškodený, pričom zanikli jeho hospodárske budovy. V rokoch 1955-1956 prestavali poschodie a upravili fasádu.

KAŠTIEĽ (NOVŠÍ)

Stavba kaštieľa začatá okolo roku 1750, dokončená roku 1775. Kaplnka v kaštieli postavená v rokoch 1763-1764. Kaplnku opravili po roku 1960.

Exteriér a interiér

Dvojpodlažná štvorkrídlová budova dvojtraktovej dispozície s arkádovým dvorom s prerušeným zadným traktom. V strede hlavného priečelia obráteného smerom k rieke je trojosový akcentovaný rizalit so schodišťom v dvorovej časti. Arkády dvora segmentové, na poschodí so štíhlymi stĺpikmi. Kaplnka, umiestnená v nároží prízemia, má zachované pôvodné členenie stien. Fasáda na rizalite členená pilastrami a zakončená volútovým štítom. V oknách na prízemí rokokové mreže. Manzardová strecha s plechovou vežičkou.

Miestnosti zaklenuté krížovými a pruskými klenbami, zoradené na spôsob enfilád. V izbách pôvodné dvere. V pivnici kaštieľa tri kamenné erby a kamenná doska z roku 1777.

Ku kaštieľu prilieha komplex hospodárskych budov a sýpka zo začiatku 18. storočia.